Maturity
Na začiatok sa Vám musím priznať, že sa mi tento článok momentálne dosť ťažko píše - nie som v správnom psychickom rozpoložení, píšem to z vlastného donútenia (že už je vlastne na čase blogovať, lebo 4 mesiace je fest dlhá doba :D)...
Tento rok sa končí jedna etapa a začína sa druhá. Končí sa stredná škola, s tým bezpodmienečne ide ruka v ruke maturita, maturitný test. Písomné maturity, potom ústne maturity. A po nich vysoká škola... Ja už mám písomné za sebou, ústne ma čakajú čoskoro...
A moje pocity? Tak ako vždy, aj vtedy som sa snažil vydať zo seba všetko. Nie je to jednoduché zosúladiť si všetky svoje zmysly, niekedy sa to proste nedá. Vedieť sa sústrediť na danú vec na 100%. Môžete to za normálnych okolností vedieť, no hlad, atmosféra, stres alebo iné faktory vám to celé skazia. Akokoľvek, na maturitách chcú študenti vydať zo seba všetko (tak ako aj ja), sústrediť sa na 100%, nepomýliť sa. Osobne asi takto - mal som častejšie tento pocit, mal som ho aj po písomnom slohu - celkovo bol môj dojem veľmi pozitívny. Možno preto, že som všetko stihol, možno preto, že som sa cítil v pohode, možno preto, že som bol so svojou prácou spokojný. I keď, na druhú stranu treba povedať, že spokojnosť je pekné svinstvo.. Ak sa uspokojíme, nikdy sa nenaučíme prekonať samých seba a nikdy nebudeme lepší a lepší... Treba sa vždy snažiť o čo najlepší výsledok, z chýb sa následne poučiť, najbližšie ich nespraviť. Problémom je, že tieto maturity už viackrát nebudú, je to jednorázová, no veľmo dôležitá záležitosť v celom živote... A mne ostáva len dúfať, že tie pozitívne dojmy mi ostanú aj po tom, čo sa dozviem oficiálne výsledky z písomných testov...