Čo prinesie nový ročník?
Prišiel dátum 5.9.2011 a začal sa nový školský rok... Inu, pre niektorých len rutinná záležitosť, ktorú berú ako nanucovanú povinnosť, pre iných niečo iné (horšie / lepšie)...
Ja osobne sa snážim doplaziť k tomu, aby som nevnímal školu ako POVINNÝ faktor vo svojom živote, veď tak by sa to aj malo vnímať... a keď bola ešte eufória z novej školy u mňa, tak som školu bral pomerne dobre. Vtedy som rád chodil do nej a rád chodil skôr len kvôli tomu, aby som tam mohol pokecať s niektorými ľuďmi... veď tak by to malo byť.. keď už tam musíme trčať, nech to za niečo stojí, alebo nech je to dobrý zážitok... Takto by to MALO BYŤ...
Lenže neviem, či to tak bude tento rok... osobne, posledný deň bol síce fantastický, keď sme boli celá trieda na pizze (celá trieda rozumej aspoň 80%), no o to bol iný prvý deň, ktorý ešte možno bol celkom OK, no druhý deň v škole už bol o niečom inom.. ako...
Slečiniek je v triede viac než chlapcov... pomer je asi 3:5, ale to neznamená nič... oveľa viacej znamená to, kto má veľké postavenie a kto si vydobil nejakým spôsobom rešpekt u svojich spolužiakov, skrátka, kto je viacej obľúbenejší, a s ktorým sa bavia viacej... Do tejto kategórie nepatrím aj napriek tomu, že som spravil niekoľko prezentácii, napísal niekoľko slohov a ešte ktovie čo pre niektorých ľudí (avšak neboli to zrovna z tej skupiny "známych", či ako ich nazvať)... Povedané jednoduchšie - čiastočný alebo väčší outsider. A to aj napriek tomu, že sa nechcem nijakým spôsobom vyčleniť. Tak to proste vypadá, že som im nepadol do oka, čo sa ale opačne nedá povedať - tí ľudia mi prirástli k srdcu a snáď by som za nich obetoval aj život, mám ich rád...
Ako, nechápte to zle, nepíše sa o tomto jednoducho, no najmä ťažko sa to vysvetľuje, ale jedná sa len o jedno: či bude tento školský rok tak dobrý ako minulý už môžem dopredu odhadnúť - NIE! Zmena našich profákov (k horšiemu - fyzikár, chemikárka, atď..), menšia ignorácia zo strany báb ale aj kolektívu ako takého (výnimky existujú..) - toto je asi najväčší problém, ktorý som pociťoval už v minulom ročníku.. - ako keby sme si nemali čo do očí povedať...
Suma sumárum - cítim sa ako Kurt Cobain v čase slávy... zvonka možno šťastný, zvnútra však prázdny (a možno plný výčitiek)... a neviem, kam vedú Cesty Božie, avšak... a to česť výnimkám... neviem, či ma majú RADI...